Niečo o internete
Základom siete Internet sa stala počítačová sieť ARPAnet. Vznikla v roku 1969 ako výsledok projektu Ministerstva obrany USA pre vývoj sústavy TCP/IP komunikačných protokolov. V priebehu krátkeho času sa pôvodný počet niekoľkých prepojených uzlových počítačov v ARPAnete rozšíril na niekoľko tisíc. Z dôvodu ľahšej správy siete sa ARPAnet rozčlenila na niekoľko sietí. Vznikli kostrové siete tvoriace súčasný základ Internetu ako NSFnet, NSI, ESnet, Milnet, Alternet, PSInet, ďalej vznikli národné siete ako CAnet v Kanade a regionálne siete ako NYsernet, CERFnet, BARRnet, SURAnet, ANSnet. Všetky tieto siete majú vlastnú administratívnu správu, ktorá zodpovedá za chod siete v danej autonómnej oblasti. Sústava TCP/IP protokolov získala širokú podporu u veľkej väčšiny výrobcov komunikačných produktov a tak sa stala prakticky priemyselným štandardom. V období od roku 1975 nastal obrovský rozmach Internetu pripájaním nových národných, regionálnych a hlavne lokálnych počítačových sietí. V súčasnom období Internet zahŕňa viac ako 2000 pripojených sietí z viac ako 35 krajín sveta. Počet pripojených počítačov sa blíži k jednému miliónu, ktoré umožňujú prístup niekoľkým miliónom používateľov. Internet nie je teda ani organizácia ani jednotlivá počítačová sieť. Je to „sieť sietí“.
Internet predstavuje teda celosvetovú kolekciu fyzicky nezávislých a vzájomne prepojených sietí, ktoré používajú rovnaký komunikačný protokol TCP/IP.
Štruktúru Internetu môžeme rozdeliť približne do troch kategórií. Prvú skupinu predstavujú kostrové siete (tzv. backbone). Na tieto siete prakticky nie sú priamo pripájané koncové počítače, ale sú tvorené len routrami, špeciálnymi zariadeniami umožňujúcimi smerovanie dátových paketov správnym smerom k adresátovi. Tieto routre sú väčšinou pospájané vysokorýchlostnými dátovými kanálmi.
Druhú skupinu tvoria regionálne, alebo národné siete. Patria sem siete ako CAnet v Kanade, EUnet a NORDUnet v Európe. Táto druhá skupina sietí je spravovaná nezávisle od kostrových sietí. Každý región má na starosti správu svojej regionálnej siete. Rýchlosti prepojenia medzi uzlami sú zvyčajne menšie ako v kostrových sieťach. Pohybujú sa od 64 kbit/s až do niekoľkých Mbit/s. Regionálne siete sú priamo napojené na hlavné kostrové siete a slúžia vlastne na pripojenie celého regiónu alebo krajiny do Internetu. Tretia skupina je najrozšírenejšia a je tvorená obrovským a stále rastúcim množstvom pripojených lokálnych sietí používateľov. Patria sem hlavne lokálne siete univerzít, výskumných pracovísk, vládnych organizácií ako aj siete komerčných firiem.
Existuje veľa globálnych sietí, ktoré nie sú založené na TCP/IP komunikačných protokoloch. Tieto siete nie sú teda ani súčasťou Internetu. Patria sem siete ako Bitnet, UUCP, Usenet, CSnet, HEPnet, SPAN, Fidonet. Internet je prepojená so všetkými týmito sieťami pomocou zariadení, tzv. gateways. Sú to špeciálne zariadenia a programy, tvoriace styčné body medzi sieťami, ktoré vykonávajú transformáciu protokolu jednej siete do protokolu siete druhej. Takto je vlastne umožnená komunikácia medzi rôznymi sieťami. Sieť Internet má takéto „gateways“ do každej významnej počítačovej siete prinajmenšom pre prenos elektronickej pošty.